Dinosaury v kuchyni

V mojej prvotine som čerpala najmä zo svojho sveta matky. No aj iné moje svety sú rovnako reálne. A o týchto mojich svetoch bude táto knižka. O tom, ako som prežívala veci ako študentka, ako manželka. Ako športuchtivá mama. A o tom, čo som sa v tej-ktorej svojej role naučila.

Lýdia Podobná je matka štyroch detí, donedávna študentka angličtiny, žena v domácnosti. S rodinou bývajú v dedinke neďaleko hlavného mesta a navštevujú miestny baptistický zbor.

Ukážka z knihy:

Máme doma takmer neuveriteľnú knižku. Opisuje dinosaury ako pomocníkov v kuchyni, ťažné zvieratá alebo domácich miláčikov, ktorých treba venčiť. Občas si s deťmi túto knižku pozeráme a dobre sa pri tom bavíme. „Aha, toto by bolo perfektné, nemyslíš?“ „Tí, čo písali túto knižku, mali ozaj skvelú predstavivosť,“ alebo: „Ach, také krásne, nereálne veci“ a podobne.

Zistila som, že aj v našich manželských vzťahoch mávame občas nereálne predstavy, a veľmi mi to pripomína tie pomyselné dinosaury v kuchyni.

Môj muž je úplne skvelý. Zodpovedný, priamy, stály, verný. Veci do bodky naplánuje, zrealizuje aj zhodnotí. Rozváža deti do školy, do škôlky, naženie ich na pravidelné čistenie zubov aj na pravidelné čítanie a presne o deviatej idú spať.

Z času na čas mi však niekto nenápadne podsunie myšlienku, že život by mal byť iný, že by sme si ho mali viac užiť, že by som si, napríklad, mala vydobyť, aby sa s nami môj muž išiel kúpať. Že by som ho mala prinútiť, aby bol romantickejší a dobrodružnejší. Vtedy mi vždy napadá veta: „Ale u nás to tak nefunguje.“ Prečo by aj malo? Mne to neprekáža a to, že žijeme inak, nemusí znamenať, že žijeme nesprávne. Ja zvládam kopanie jám pred domom, aby sa nám nehromadila voda na ceste, pretože si na chvíľu oddýchnem od detí, a môj muž zase rád umyje okná. Ja sa starám o štyri deti celý deň, on ich berie ráno do školy a večer si s nimi číta príbehy, keď ja už nevládzem. Iba sme si niektoré veci vymenili. Tak, aby sme to obaja zvládali a všetci sme boli spokojní.

Ak budem romanticky snívať o tom, ako na naše výročie príde manžel s kyticou ruží, kľakne si predo mňa a podá mi prsteň so slovami „Zniesol by som ti aj modré z neba“, akoby som k nám zavolala dinosaurov. Nestane sa to. A ja som s tým úplne v pohode. Pre niekoho je takýto pompézny prejav lásky dôležitý. Pre mňa nie. Sú iné veci, na ktorých mi záleží oveľa viac. A tie môj muž do bodky spĺňa. Vlastne dostávam v našom vzťahu oveľa viac, ako som kedy dúfala a dinosaury v kuchyni mi vážne nechýbajú.